Koncom päťdesiatych rokov sa súdruhovia rozhodnú dať občanom to, čo im podľa ich uváženia patrí – pivo. Tak sadajú za mapy a vyberajú vhodné lokality, kde by plánovane vybudovali pivovar. Prstom zablúdia aj do Topoľčian. Či zavážili aj iné ako klimatické podmienky, nevedno. Každopádne mesto malo s varením piva dlhoročnú tradíciu. Ešte začiatkom 19. storočia pôsobili v regióne dva pivovary. Bolo rozhodnuté. V troch etapách sa začal budovať pivovar s vlastnou sladovňou, ktorý mal dať prácu stovkám ľudí.
Prvé pivo uviedli do predaja 1. mája 1964. A začalo si postupne budovať pomerne slušné meno. A že nejde len o prázdne reči, svedčala situácia po páde železnej opony. Väčšina podnikov si v tomto období s kvalitou ťažkú hlavu nerobila. Odbyt výrobkov bol pred rokom 1989 zabezpečený. Aj preto množstvo fabrík po zmene podmienok a otvorení hraníc jednoducho skrachovala. V prípade topoľčianskeho pivovaru bola situácia iná. Podnik začal exportovať nielen pivo, ale aj slad. Topoľčany sa tak podpisovali pod pivá na štyroch kontinentoch – okrem Európy aj v Južnej Amerike, Ázii i Afrike. Nič na tom nezmenila ani privatizácia.
V roku 1994 sa majiteľom Topvaru stali štyria manažéri podniku (získali 51% akcií), zamestnanci (31% akcií) a mesto Topoľčany (15%). Dodnes sú pamätné protesty zamestnancov pred Fondom národného majetku. Vláde chceli vtedy dokázať, že podnik si zaslúžia. Dostali ho. Stačilo 370 miliónov slovenských korún a garancia toho, že fabriku zmodernizujú. Kým obdobné pivovary v Košiciach, Michalovciach či Ilave po privatizácii začali skôr upadať, v prípade Topvaru bola situácia úplne opačná. Podnik rástol z roka na rok. Pomohla modernizácia varne, plničky fliaš aj ďalších technologických súčastí. Pivovar sa vyšvihol na tretí najväčší v krajine. Hneď za nadnárodných gigantov Heineken a SABMiller. Topoľčany sa dokonca vyhlásili za hlavné mesto piva na Slovensku. Firme sa darilo a všimla si to aj konkurencia. „Čím viac sa firma upevňovala, tým viac ponúk sa objavovalo na vstup zahraničného investora. Belgičania, Holanďania, Juhoafričania, Rakúšania, tí všetci zhruba od roku 2000 chceli vstúpiť či rovno kúpiť Topvar,“ spomínal v roku 2009 pre denník Pravda bývalý šéf marketingu Jozef Nemec. Aj keď to v máji 2005 ešte nikto nevedel, topoľčianska pivovarská legenda začínala pomaly zhasínať.
Na jar budúceho roka sa totiž pôvodní majitelia definitívne dohodli. Topvar sa ocitá v rukách juhoafrickej skupiny SABMiller. Motiváciu mali Afričania jasnú. Chceli dobehnúť hurbanovský Heineken, ktorý vládol slovenskému pivnému trhu. Všetko sa to ukázalo ako plané sľuby. Skupine, ktorá u nás prevádzkovala aj pivovar vo Veľkom Šariši, padajú čísla. V októbri 2009 po mesiacoch dohadov a úvah oficiálne oznamuje, že vo februári 2010 presunie celú výrobu z Topoľčian na východ. V roku 2018 sa Pivovary Topvar premenovali na Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s. Pôvodný názov bol so spoločnosťou, ktorá dnes zamestnáva už viac ako 650 ľudí, spätý viac ako desať rokov. Premenovaním nadviaže Plzeňský Prazdroj Slovensko na úzku spoluprácu s Plzeňským Prazdrojom v Čechách, s ktorým ho okrem portfólia ponúkaných pív spája aj úzka spolupráca a nadštandardné kolegiálne vzťahy. Spoločnosť patrí pod jednotku Asahi Breweries Europe Group, ktorá vznikla po akvizícii piatich stredoeurópskych pivovarníckych spoločností japonskou pivovarníckou spoločnosťou Asahi.
